USA nesúhlasia s plynovodom Severný prúd 2, hrozia uvalením sankcií

Podrobnosti

Kategória: Energetika

Berlín - Spojené štáty znepokojuje projekt plynovodu Severný prúd 2 z Ruska do Nemecka, ktorý považujú za bezpečnostné riziko, a ako uviedli zástupcovia americkej vlády, je možné, že v súvislosti s týmto projektom zavedú USA sankcie.

Ako informovala agentúra AP, podľa Sandry Oudkirkovej z amerického ministerstva zahraničných vecí Washington nesúhlasí s výstavbou plynovodu Severný prúd 2, ktorý má dodávať plyn z Ruska do Nemecka popod Baltské more. USA sú presvedčené, že tento projekt môže zvýšiť "zhubný vplyv" Ruska v Európe.

Deň pred odletom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej do Soči na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Oudkirková varovala, že pokračovanie v projekte Severný prúd 2 by mohlo viesť k sankciám pre zainteresované spoločnosti.

Ako vo štvrtok uviedla v Berlíne pre novinárov, "USA by potešilo, ak by sa projekt nezrealizoval". Plynovod totiž obíde Ukrajinu, ktorej ekonomika potrebuje príjmy z tranzitných poplatkov a zároveň "by mohol Rusku umožniť inštaláciu sledovacích zariadení v Baltskom mori," ktoré je považované za vojensky citlivú oblasť.

Dodala, že Spojené štáty sa usilujú v čo najväčšej miere využiť diplomaciu na zastavenie projektu, na druhej strane, Kongres dal v prípade potreby administratíve právomoc zaviesť v súvislosti s projektom sankcie. To platí aj pre ďalšie projekty. Podľa Oudkirkovej Spojené štáty nesúhlasia napríklad ani s projektom Turecký prúd, ktorý z rovnakých dôvodov, teda s cieľom obísť Ukrajinu, má prepravovať ruský plyn do Európy cez územie Turecka.

Tlačový hovorca projektu Severný prúd 2 Jens Müller však odmietol obavy USA a niektorých európskych krajín s tým, že nový plynovod bude iba jedným z viacerých zdrojov na dodávku plynu do Európy. "Tento plynovod nebude možné využiť na vydieranie či negatívny vplyv voči ktorejkoľvek krajine," povedal Müller v rozhovore pre AP.

Práve Nemecko má veľký záujem na realizácii plynovodu. Najväčšia ekonomika Európskej únie je zároveň najväčším dovozcom zemného plynu na svete. Ako uviedla Kirsten Westphalová, expertka na energetickú politiku z nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP), nároky krajiny na dovoz zemného plynu budú pravdepodobne ešte rásť.

Len nemecký chemický priemysel spotrebuje viac zemného plynu než celé Dánsko. Jedným z kľúčových investorov do projektu Severný prúd 2 je práve nemecký chemický koncern BASF.

Navyše, Nemecko si stanovilo ambiciózny cieľ odstaviť do roku 2022 všetky jadrové elektrárne. A aj keď obnoviteľné zdroje energie zaznamenávajú rast, uhlie je stále kľúčovou zložkou v energetickom mixe Nemecka. To zasa nie je v súlade s prísľubom krajiny výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. "Ak chcete brať stanovené klimatické ciele seriózne, potom je zemný plyn jednoducho dôležitým zdrojom energie," dodala Westphalová.

Pre Ukrajinu však strata tranzitných poplatkov bude znamenať tvrdú ranu. Kyjev zarába na tranzitných poplatkoch ročne do 2 miliárd eur, čo predstavuje zhruba 2 % hrubého domáceho produktu krajiny. Jej tranzitný systém je však zastaraný a potrebuje modernizáciu.

Podľa Claudie Kemfertovej z nemeckého Inštitútu pre hospodársky výskum (DIW) by ideálnym riešením bol kompromis, v rámci ktorého by sa projekt Severný prúd 2 ďalej neblokoval a Rusko by zároveň pokračovalo aj vo využívaní ukrajinskej tranzitnej cesty. "Pre všetky strany by to bol výsledok, vďaka ktorému by si dokázali zachovať svoju tvár," dodala Kemfertová.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert už naznačil, že časť z objemu plynu, ktorý Ukrajina prepravila minulý rok (vyše 90 miliárd kubických metrov), bude prepravovať aj naďalej. "Aký objem to bude, zatiaľ povedať neviem. Sme presvedčení, že tieto veci sa musia vyriešiť rokovaniami," povedal Seibert.

24.05.2018 TASR