Európa je pri prijatí elektromobility silne rozdelená

Podrobnosti

Kategória: Automobilový priemysel

Bratislava - Ambiciózne plány na elektrifikáciu európskych ciest počas nasledujúceho desaťročia začínajú mať reálne trhliny. Európa je pri prijatí elektromobility silne rozdelená medzi progresívny severozápad s podielom elektrických áut nad 30 % a na zaostávajúci juhovýchod, kde je podiel elektrických áut okolo 5 %.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti Coface.

„Pokiaľ ide o prijatie elektromobility, Európa je silne rozdelená medzi progresívny severozápad, kde podiel elektrických áut presahuje 30 % a niektoré krajiny chcú zakázať predaj áut so spaľovacím motorom už v roku 2030. V Nórsku už napríklad od začiatku tohto roka nekúpite automobil so spaľovacím motorom. Potom je tu zaostávajúci juhovýchod, kde je podiel elektrických áut okolo 5 %. Kľúčové európske ekonomiky Nemecko a Francúzsko sa medzitým približujú k 20-percentnému podielu. Štvrtina všetkých nových vozidiel v EÚ sa predáva na nemeckom trhu, preto bude práve Nemecko rozhodovať o osude spaľovacích motorov po roku 2035,“ priblížil Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovenskú republiku a Česko.

Hoci Francúzsko podporuje zákaz spaľovacích motorov v roku 2035, jeho minister priemyslu Marc Ferracci uviedol, že je otvorený výnimkám, ak neohrozia celkový cieľ dekarbonizácie. Kľúčoví nemeckí výrobcovia automobilov a odborové zväzy sa tiež vyslovili za spomalenie prechodu na elektromobilitu. Súhlasil s tým aj kancelár Fiedrich Merz, no zatiaľ žiadne rozhodnutie nepadlo. Bude musieť nájsť kompromisné riešenie s partnerskými sociálnymi demokratmi, ktorí naďalej trvajú na tom, že harmonogram prechodu na elektromobilitu by mal zostať nezmenený.

„Verím, že koniec spaľovacích motorov bude v nejakej forme odložený až do roku 2040, hlavne v nádeji na zachovanie pracovných miest v automobilovom priemysle. Ide predovšetkým o sociálne pochopiteľné gesto, ktoré je vzhľadom na ťažkosti, ktorým tento priemysel čelí, čoraz viac žiadané,“ uviedol Procházka.

To však samo osebe nepomôže európskej konkurencieschopnosti. „Kľúčovými problémami, ktorým čelí európske hospodárstvo, sú pomalé tempo inovácií, pomalá energetická transformácia, ktorá by znížila náklady na drahú energiu a nadmerná regulácia. Ak chce Európa zostať konkurencieschopná, musí si stanoviť obmedzený počet prioritných cieľov a primerane nasmerovať investičnú činnosť na ich dosiahnutie. Dnes sa snažíme pokryť všetko, ale nič z toho nie je efektívne,“ dodal Procházka.

31.10.2025 TASR